Byť matkou nie je len nová úloha, je to hlboká transformácia identity. Po narodení dieťaťa sa žena často ocitne v priestore, ktorý je naplnený láskou, ale aj stratou. Stratou slobody, priestoru pre seba, niekedy aj zmyslu pre to, kto vlastne je. Ako psychologička a sprievodkyňa v oblasti vedomého a všímavého rodičovstva vnímam, že spôsob, akým sa ženy stotožnia s rolou matky, môže mať zásadný vplyv na ich psychickú pohodu, partnerské vzťahy aj pocit naplnenia.
Identita verzus rola
Identita je to, kto sme. Rola matky je časť toho, čo robíme, aj keď veľmi dôležitá. Problém
nastáva vtedy, keď sa tieto dve zlejú: „Som matka, a to je všetko, čo som.“ Niektoré ženy sa úplne pohltia materstvom, vzdajú sa sebarealizácie a dlhodobo fungujú v režime „len dieťa“. Iné milujú svoje dieťa, ale vnútorne bojujú, cítia výčitky, keď túžia po samote, po práci alebo po inej forme vyjadrenia. Obe cesty môžu viesť k vyčerpaniu, frustrácii alebo strate vitality.
Vedomé a všímavé rodičovstvo: Umenie rozlišovať
Vedomé a všímavé rodičovstvo ako ho vnímam ja, nie je o tom byť dokonalou matkou alebo rodičom. Je to spôsob života, ktorý nás vedie k vnútornému kontaktu, k vedomému rozhodovaniu, súcitu k sebe aj k dieťaťu. Učí nás vnímať, kde sa v materstve strácame, a kde môžeme byť bližšie sami sebe. V psychologickom prístupe ACT (Acceptance and Commitment Therapy) sa hovorí, že nie je nutné meniť to, čo prežívame, ale náš vzťah k tomu, čo prežívame. My máme totiž v sebe veľmi zaužívané neustále zameranie pozornosti na potláčanie nepohodlia. To kde ja vidím začiatok ku zmene je začať svoje nepohodlie a nepríjemné emócie s ním spojené súcitne pozorovať a učíť sa z nich. Mindfulness (všímavosť) nás učí byť viac prítomnými aj vo chvíľach, keď je to ťažké. Učí nás vnímať
vlastné emócie, telesné pocity a návraty k sebe bez posudzovania, hodnotenia a kritizovania.
Tri spôsoby stotožnenia sa s rolou matky
1. Rozpustenie: „Už nie som ja, som len mama“
Matka sa vedome, ale aj nevedome vzdáva všetkých svojich predchádzajúcich identít. Jej potreby idú dlhodobo bokom a často až do vyhorenia. Funguje len pre dieťa alebo pre rodinu, no stráca kontakt so svojím „ja“ a životom mimo materstva.
2. Odmietanie: „Ja nie som len matka!“ (vnútorný boj)
Matka môže cítiť veľmi často vinu za to, že túži po niečom mimo rodičovstva. Snaží sa plniť obraz „dobrej matky“, ale vo vnútri cíti frustráciu a osamelosť. Niekedy prechádza medzi dvoma extrémami ako je úplné nasadenie a následné odmietanie a odstup, no nedokáže tým prejsť bez toho, aby si niečo na oboch stranách brehu vyčítala.
3. Integrácia: „Matkou som, ale aj ženou, partnerkou, tvorcom“
Tretí spôsob je ten, kam by sme sa všetky chceli dostať. Matka si totiž v procese integrácie uvedomuje, že môže byť súčasne viacerými vrstvami svojej identity. Učí sa zlaďovať materstvo so svojimi hodnotami. Dovoľuje si byť celou a sebou, aj unavená, aj silná, aj neistá. Vie, že dieťa nepotrebuje dokonalosť, ale prítomnosť.
Ako sa nezrieknuť seba – a byť pritom plnohodnotnou matkou?
Ponúkam Vám otázky, ktoré si môžeme klásť počas dňa, vtedy, kedy si vnútorne nerozumiete alebo máte pocity frustrácie a hnevu, v ktorých sa nevyznáte:
• Čo mi teraz hovorí moje telo?
• Čo by som urobila, keby som necítila vinu?
• Čo by som urobila ako prvé, ak by dnes nikto po mne nič nechel?
• Ako sa môžem dnes o seba jemne postarať – aj na 10 minút?
A čo je dôležité, nepotláčajme nepríjemné emócie, ale prijmime ich ako súčasť našej cesty. Namiesto „musím byť viac“, môžeme skúsiť „môžem byť aj…“. Vytvorme si priestor na návraty k sebe, nie ako luxus, ale ako základnú potrebu. Byť matkou a byť ženou nie sú dve protichodné veci. Sú to vrstvy tej istej bytosti, ktoré sa môžu
navzájom obohacovať. Dieťa nepotrebuje ideálnu matku. Potrebuje živú, prítomnú a pravdivú
matku. A to je matka, ktorá nezabúda na seba. Tak na to, prosím, nezabúdajte.